Rakovina hrubého čreva je v súčasnosti mimoriadne diskutovanou témou. Jej výskyt na Slovensku je skutočne alarmujúci a v počte prípadov ochorenia sme v rámci celej Európy obsadili v posledných rokoch neradostnú prvú priečku. Ako odpoveď na najčastejšiu otázku pacientov, aké sú jej príznaky, treba v prvom rade uviesť, že neexistuje typický príznak, ktorý by stopercentne svedčil o jej výskyte. Preto hovoríme skôr o varovných príznakoch.
Chudnutie je strata hmotnosti, ktorá nie je vyvolaná žiadnymi známymi okolnosťami. Nevyplýva teda z dôsledkov zvýšenej fyzickej aktivity ako napr. tréningu pred vrcholovým športovým podujatím alebo začlenením novej aktivity do denného režimu ako je napr. beh, tanec či mnohé iné telu prospešné činnosti. Druhou najčastejšou príčinou zmeny hmotnosti býva zmena stravovania, a to predovšetkým úpravou jedálnička, ako aj prechodom z nepravidelného stravovania na pravidelné.
Chudokrvnosť je nedostatok červeného krvného farbiva – hemoglobínu, ktoré v tele rozvádza kyslík. Chudokrvnosť sa prejavuje veľmi nenápadne a pre samotného človeka, ktorý ňou trpí, je takmer nepozorovateľná. Prejavuje sa postupným znižovaním výkonnosti a zvýšenou únavou, čo však spozoruje skôr okolie ako samotný pacient. A to najmä z toho dôvodu, že celkový proces prebieha postupne a ľudský organizmus sa mu podvedome prispôsobuje úpravou svojho výkonu. Podozrenie na chudokrvosť tak môže preukázať až vyšetrenie krvi.
Tento nepriaznivý stav je tiež charakterizovaný zníženým záujmom o obľúbené aktivity, neskôr aj o blízkych ľudí a napokon aj o seba samého, pričom býva veľmi často sprevádzaný zhoršenou chuťou do jedla a zníženým pracovným výkonom. Tieto prejavy patria do skupiny príznakov, ktoré si takisto všimnú skôr ľudia z okolia než sám nemocný.
Poruchy vyprázdňovania rozdeľujeme podľa ich prejavov na tri druhy. Prvým je zápcha. Tá je definovaná ako nepravidelná stolica, ktorá je vylučovaná s periodicitou nižšou ako raz za tri dni. Naopak hnačka znamená tri a viac stolíc za jeden deň. Posledným typom poruchy vyprázdňovania je zmena konzistencie stolice, ktorá sa premenila z pôvodnej formy na tuhú a tvrdú alebo kašovitú až riedku. Vo všetkých týchto prípadoch je najčastejšou príčinou zmena stravovania. Ak však neželané zmeny pretrvávajú aj po úprave stravovania, je nutné situáciu riešiť so špecialistom.
Samotné nechutenstvo môže byť dôležitým príznakom toho, že sa deje niečo mimoriadne závažné. Ak v dôsledku nechutenstva dôjde k poklesu hmotnosti o viac ako 5 % za mesiac alebo aj viac ako 10 % za 3 až 6 mesiacov, je naozaj nevyhnutné navštíviť čím skôr lekára.
Zvýšené teploty bez zjavnej príčiny alebo triašky bez ďalších príznakov infekčného ochorenia – akými sú celková slabosť, zvýšená teplota trvajúca dlhšie ako 24 hod. alebo výskyt infekcie v bezprostrednom okolí – sa môžu vyskytovať aj ako prejav vírusového onemocnenia. Spozornieť by sme mali najmä vtedy, keď sa epizódy zvýšenej teploty z nejasných príčin opakujú. V takom prípade je namieste podstúpiť špecializované vyšetrenia.
Nafukovanie (meteorizmus) je jedným najčastejších príznakov poruchy črevnej mikroflóry a skúsenosti s ním majú bežne všetci zdraví jedinci. Občasné nafukovanie, ktoré reaguje na zvýšený príjem hrubej vlákniny a podávanie probiotík, nemusí nikoho znepokojovať. No jeho dlhodobé pretrvávanie aj napriek odstráneniu hore uvedených príčin je pádnym dôvodom navštíviť odborníka.
Dôležité je takisto vedieť, že prítomnosť krvi v stolici nemusí automaticky predznamenávať riziko rakoviny hrubého čreva, každopádne však ide o príznak, ktorý nemožno za nijakých okolností podceňovať a je nevyhnutné bezprostredne ho konzultovať s obvodným lekárom.
Rakovina hrubého čreva nemá žiadne relevantné typické príznaky, na základe ktorých by mohol laik alebo odborník s dostatočným predstihom hneď určiť, že ide práve o toto závažné ochorenie. A prejavy, ktoré už jasne nasvedčujú o jej prítomnosti, sa vyskytujú takmer výlučne až vo veľmi pokročilej fáze ochorenia, pri ktorej sú naše liečebné možnosti značne obmedzené.
Preto je viac ako nutné venovať sa v prvom rade prevencii, ktorá dokáže diagnostikovať onemocnenie už v rannom štádiu alebo dokonca ešte skôr ako sa naplno rozvinie. Najúčinnejším vyhľadávacím testom je stolica na OK alebo preventívna kolonoskopia po 50. roku života. V týchto prípadoch sú možnosti liečby mimoriadne priaznivé a vedú takmer u všetkých pacientov k úplnému uzdraveniu.